Zápalové črevné ochorenia – IBD

Pojem IBD predstavuje nešpecifické zápalové ochorenie sliznice tráviaceho traktu. Ide o imunologickú poruchu gastrointestinálneho traktu, ktorá môže mať dve formy – ulcerózna kolitída alebo Crohnova choroba. 

Zatiaľ čo Crohnova choroba postihuje ktorúkoľvek časť čreva a môže postihnúť aj ústa, pažerák, žalúdok a konečník, ulcerózna kolitída primárne postihuje konečník a hrubé črevo. Z histologického hľadiska je hlavný rozdiel medzi týmito dvomi podtypmi IBD počet postihnutých vrstiev steny čreva. Kým u pacientov s ulceróznou kolitídou je postihnutá len jedna (vnútorná) vrstva črevnej steny, pacienti trpiaci Crohnovou chorobou majú postihnuté všetky vrstvy. 

Crohnova choroba sa vyznačuje náhlym začiatkom a rýchlym vývojom komplikácií, ktoré si vyžadujú chirurgickú liečbu. Najčastejšími sú poruchy črevnej priechodnosti a vznik vonkajších a taktiež i vnútorných fistúl, a abscesov.
Ulcerózna kolitída je záchvatovité ochorenie, ktoré zvyčajne trvá celý život a striedajú sa tu fázy pokoja (remisie) s obdobiami ťažkostí (relaps).

Vrchol výskytu IBD sa pozoruje v druhej a tretej dekáde života. U mužského pohlavia je vyššia miera výskytu ulceróznej kolitídy, pričom mladší vek je spojený s vyššou mierou výskytu Crohnovej choroby.

Obr. 1: Rozdiel medzi dvomi hlavnými podtypmi IBD: Ulcerózna kolitída a Crohnova choroba.

Príčiny vzniku IBD a parodontitída

Etiológia zápalových črevných ochorení nie je zatiaľ definitívne objasnená. Predpokladá sa, že na ich vzniku sa podieľa niekoľko faktorov. Ako jedna z hlavných príčin sa považuje abnormálna imunologická reakcia organizmu. Významnú úlohu taktiež zohrávajú bakteriálne alebo vírusové infekcie a vplyvy vonkajšieho prostredia, ako sú stravovacie návyky, životospráva a psychický stres.

Do skupiny bakteriálnych infekcií zaraďujeme aj parodontitídu. Parodontitída je definovaná ako chronické multifaktoriálne zápalové ochorenie, ktoré je spôsobené reakciou organizmu na mikrobiálne dráždenie tkanív parodontu.

Obr. 2: Vzťah parodontitídy a IBD: obojsmerná hypotéza. Parodontitída a IBD majú spoločné rizikové faktory (oranžový rámik). Orálna dysbióza môže priamo ovplyvňovať črevnú dysbiózu prostredníctvom bakteriálnej kolonizácie a nepriamo prostredníctvom zápalových markerov (žltý rámik). Asociácia medzi orálnou a črevnou mikrobiotou môže byť modulovaná environmentálnymi faktormi (modrý rámik), ktoré je potrebné naďalej skúmať.

Klinické dôkazy

Je zdravie ústnej dutiny skutočne ovplyvnené zdravotným stavom tráviaceho traktu? A aký vplyv má zdravie ústnej dutiny na naše črevá? Skutočnosť, že parodontitída a zápalové črevné ochorenia sú navzájom ovplyvňované je dnes už dokázaná početnými štúdiami, ktoré preukazujú ich vzájomnú súvislosť.

IBD a parodontitída majú podobné patogenézy, vyznačujúce sa hyperaktivitou imunitnej odpovede na komenzálnu mikrobiotu (črevný/orálny mikrobióm) u skúmaných jedincov [5, 11]. 

Z klinického hľadiska bola hodnotená jedna metaanalýza deviatich pozorovacích štúdií z rôznych populácií, ktorá preukázala 4,5-krát vyššie riziko parodontitídy u dospelých pacientov s IBD v porovnaní so zdravými jedincami [16]. 

Metagenomická štúdia, ktorá bola vykonaná na myšacích modeloch odhalila, že črevné baktérie patriace do rodu Bacteroidales boli významne zvýšené u myší, ktorým sa podával Porphyromonas gingivalis. Zaujímavé je, že zastúpenie Porphyromonadaceae bolo u týchto hlodavcov stále veľmi nízke, čo naznačuje, že patogén P. gingivalis môže zmeniť črevný mikrobióm nie prerastaním v čreve, ale nepriamo vyvolaním endotoxémie. Táto zmena črevnej mikroflóry vyvolaná P. gingivalis sa zhodovala so zvýšením inzulínovej rezistencie, endotoxémie a znížením expresie génu tesných spojení v čreve, čo viedlo k permeabilite slizničnej črevnej bariéry. Ďalšie štúdie na zvieracích modeloch preukázali, že P. gingivalis [2] a orálne druhy Klebsiella [3] riadia ďalšie reakcie imunitného systému v čreve, čo vedie k zvýšenému systémovému zápalu.

Vzájomná súvislosť parodontitídy a IBD bola pozorovaná aj u detí, konkrétne štúdia so 110 deťmi a dospievajúcimi s IBD a aj bez IBD vo veku 4 až 18 rokov naznačila, že žiadny z pacientov trpiaci zápalovým črevným ochorením nemal zdravý parodont, zatiaľ čo 40 % zdravých jedincov malo zdravý parodont. Medzi týmito dvomi skupinami sa nepreukázal žiadny rozdiel v množstve plaku, takže pacienti s IBD boli náchylnejší na zápal parodontu v porovnaní so zdravými jedincami [7]. 

Častými komplikáciami u pacientov s IBD sú najmä vysoký príjem cukrov, anémia a nedostatok vitamínov A, C, D a zinku [8, 14]. Suplementácia železa, zinku, horčíka a vitamínov je často nevyhnutná, či už perorálne alebo intravenózne. V tejto súvislosti veľká retrospektívna štúdia v USA zistila, že 79,2 % jedincov s Crohnovou chorobou a 85,1 % jedincov s ulceróznou kolitídou malo anémiu z nedostatku železa meranú na základe plazmatických hladín feritínu [1]. Nedávna klinická štúdia zistila väčší podiel zápalu ďasien, hĺbku vačkov a stratu pripojenia ≥ 6 mm u parodontologických pacientov s anémiou z nedostatku železa ako u zdravých jedincov [9].

Záver

Na základe skúmania a porovnávania jednotlivých štúdií je preukázané, že podtypy zápalových črevných ochorení (Crohnova choroba alebo ulcerózna kolitída) majú výrazný vplyv na zdravie parodontu, pričom pacienti s ulceróznou kolitídou majú vážnejšie postihnutie v porovnaní s pacientmi, ktorí trpia Crohnovou chorobou [6].

Obr. 3: Informačný leták pre pacientov, ktorí trpia zápalovými črevnými ochoreniami.