Lichenifikácia a lichen planus na povrchu jazyka

 
Úvod
Lichen planus predstavuje na ústnych slizniciach dostatočne známu bielu plochu, ktorá je v trvalej pozornosti praktických stomatológov a dermatológov. Klasifikácií lichen planus je viac. V súčasnosti sa používa dermatologická a stomatologická klasifikácia (tab. 1, tab. 2).

Do praxe sa postupne dostáva aj klasifikácia pre gingivitis desquamativa, ktorá je často predchodcom lichen planus a iných dermatóz (tab. 3, Hasen). Citované tabelárne spracované údaje vhodne dopĺňajú problematiku lichen planus a poukazujú na potrebu dobrej a úzkej spolupráce s dermatológmi na poli diagnostiky, diferenciálnej diagnostiky a liečebných postupov.

Klinický obraz lichen planus (OLP) má svoje odlišnosti pri lokalizácii na povrchu jazyka a pri lokalizácii v ústnej dutine. Ústne sliznice sú typickou lokalizáciou. Niekedy nález v ústach potvrdzuje diagnózu bez iných pomocných vyšetrovacích metód.
Lichenové papulky sa eruptujú samostatne alebo v skupinkách, sú porcelánovo bielej farby alebo farbu menia do šeda. Farba zápalu je krytá bielym hustým epitelom. Papulky zriedka môžu mať modročervenú farbu. Ich veľkosť je menšia ako na koži. Na ich okolí zápalová reakcia chýba. Predilekčnou lokalizáciou sú bukálne sliznice v oklúznej línii molárov a sliznice jazyka. Niekedy sa však papulózne eflorescencie môžu objaviť aj na inom úseku slizníc. Často je postihovaná sliznica pier, boky jazyka, mäkké podnebie a sliznica v oblasti trigonum retromoláre.

Na povrchu tela jazyka sa často objavuje lichen anularis, ktorý môže imitovať lingua geographica. Lichenové papulky sú niekedy na seba husto akoby natlačené, a preto vytvárajú súvislé zápalové plôšky. Majú šedo bielu farbu a je potrebné ich odlíšiť od homogénnej leukoplakie.
Prejavy na sliznici pier majú často difúzny charakter a ich postih nepostačuje k stanoveniu správnej diagnózy. Takéto zmeny je často potrebné odlíšiť od lupus erythematodes.

Na ústnych slizniciach nie sú lokalizované všetky typy, ktoré sa vyskytujú v dermatologickej praxi. Ich výskyt zohľadňuje Andreasenova klasifikácia. Anulárna a atrofická forma sa najčastejšie vyskytuje na povrchu tela jazyka a na bokoch jazyka. Tieto lézie môžu vytvárať plochu a u pacientov znižujú vnímavosť chuťových vnemov.

Na povrchu jazyka robia dojem tvorby šupín, sú akoby natlačené na seba, a tým vytvárajú plochu. Následok takejto lichenifikácie je nástup pocitu cudzieho telesa, zníženie pocitu vnímavosti chutí. Pri tomto stave vznik povlaku jazyka úplne zaniká, zanikajú aj papily jazyka a povrch robí dojem vyhladeného jazyka, avšak bez charakteristických symptómov, ktoré prislúchajú glositis atrophica.

Inokedy pozorujeme, že plak forma je izolovaná ako biele osamelé políčka. V ich blízkosti sa môže tvoriť iná forma lichenifikácie, ako je anulárna alebo erozívna forma. Lézie sú obyčajne lokalizované v tretine hrotu jazyka.
Vzácne samostatne sa tvorí retikulárna lézia, izolovane v okrúhlom tvare. Pridruží sa aj anulárna forma a nezávisle na tom sa na hrote môžu tvoriť erózie okrúhleho tvaru a v obmedzenom počte. Distálnym smerom je povrch zachovalý. Povlak jazyka je tenký a miestami sú filiformné papily zapálené, čo sa manifestuje malými červenými bodkami asi veľkosti špendlíkových hlavičiek.

Anulárne a plak formy sa transformáciou menia v hyperkeratoticky zmenené úseky, ktoré majú tendenciu sa spájať a pokrývajú plochu celého povrchu jazyka. Pri tomto druhu lichenifikácie vznikne hyperkeratotický plát. Je to znak pre progredujúci proces, ktorý môže tvoriť základ pre transformáciu do spinocelulárneho karcinómu.

Najnebezpečnejšou formou OLP je erozívna forma. Začína povrchovou léziou a môže postupne prejsť do vredovej formy. Lézia zaberá plochu a má tendenciu šíriť sa plošne. Lézia je bolestivá, ústa pália a bolestivosť je prítomná ako spontánne, tak na podráždenie a často vytvára vážnu prekážku v stravovaní. Na povrchu jazyka úplne chýba povlak, prítomné môžu byť nakopené odumreté tkanivá, ktoré prominujú nad úroveň sliznice a čerstvo vytvorené ulcerácie. Tie sa na ploche tela jazyka môžu striedať a väčšinou v distálnom smere tvoriť povlak z nekrotického tkanivového detritu.