Vplyv abrazivity zubných pást na tvrdé zubné tkanivá
Abstrakt: Abrazivita zubných pást je terčom viacerých odborných diskusií. V laickej ale aj odbornej verejnosti sa bohužiaľ objavujú rôzne dezinterpretácie ohľadom abrazivity a vyššia abrazivita v zubných pastách sa považuje za nebezpečnú, pričom sa tieto tvrdenia neopierajú o žiadne vedecké dôkazy. Abrazivita je určená prostredníctvom relatívnej dentínovej abrazivity takzvanej RDA, ktorá určuje mieru opotrebenia dentínu. Do úvahy však treba brať fakt, že sklovina je približne 10× odolnejšia voči mechanickému opotrebeniu ako samotný dentín. To, že sa skúma opotrebenie samotného dentínu súvisí so štúdiami, ktoré sa začali vytvárať na začiatku 20. storočia, kedy sa vedci začali zaoberať súvislosťami medzi abrazivitou častíc jednotlivých preparátov určených na čistenie zubov a vznikom gingiválnych recesov a klinovitých defektov. Kľúčové slová: abrazivita, RDA, dentín, sklovina, zubná pasta
Úvod
Na začiatku 20. storočia neexistovali žiadne štandardy, ktoré by sa zaoberali abrazivitou v produktoch určených na čistenie zubov. V tej dobe sa v týchto produktoch používali častice ako piesok alebo rozomleté sépiové kosti, ktoré spôsobovali poškodenia tvrdých zubných tkanív. Ak by sme na tieto preparáty použili modernú metódu merania abrazivity, bola by abrazivita niekoľkokrát vyššia ako je dnešná najvyššia dovolená hranica.9
História skúmania abrazivity
Prvýkrát sa abrazivite v zubných pastách venoval William Miller v roku 1907. So svojím tímom sa začal zaujímať o vzťah abrazivity a vzniku klinovitých defektov na tvrdých zubných tkanivách u pacientov, ktorí mali veľmi dobrú hygienu dutiny ústnej. Do ich výskumu boli zaradení pacienti s gingiválnymi recesmi a klinovitými defektami. Výsledky tejto štúdie poukázali na to, že pri silnom tlaku a pri použití veľmi abrazívnych častíc v zubných pastách v tej dobe viedli ku vzniku klinovitých defektov krčkovej oblasti zubov.1 Tieto abrazívne častice v tej dobe mali približne 4× vyššiu hodnotu RDA ako je dnes povolená.10
V roku 1941 doktor Richard Manly, ktorý pracoval pre fi rmu The Procter and Gamble, výrazne zlepšil výskum v oblasti abrazivity. Vytvoril metódu, pri ktorej sa zub odfotil z profi lu pred čistením. Táto vzorka bola potom vystavená čisteniu v automate, ktorý predstavoval čistenie zubov. Po čistení bola znovu spravená snímka, ktorá sa porovnala s fotkou pred čistením. Na základe porovnania sa došlo k záveru, že opotrebenie zuba na základe fotiek je zhodné s klinickým opotrebením, ktoré bolo spozorované u pacientov. Okrem toho Manly prišiel aj k záveru, že čistenie zubov horizontálnou technikou spôsobuje väčšie poškodenie ako čistenie stieraním, zhora nadol. Táto štúdia bola prvá, ktorá poukázala aj na techniku čistenia zubov, nie len na abrazívne častice použité v zubnej paste, ako na dôvod abrázie zubov. V štúdii sa tiež zaoberal aj rozdielom v rýchlosti abrázie dentínu a skloviny, pričom prišiel na to, že dentín podlieha abrázii 10× rýchlejšie ako sklovina, čo viedlo vedcov k tomu, aby sa v nasledujúcom období venovali abrázii dentínu.2
Buďte v obraze
Chcete mít pravidelný přehled o nových článcích na tomto webu, akcích a dalších novinkách? Přihlaste se k odběru newsletteru.
Odesláním souhlasíte s našimi zásadami zpracování osobních údajů.
Pozornosť sa v roku 1948 venovala štúdii Kitchina a Robinsona, ktorí sa zaoberali tým, aké silné musia byť abrazívne častice, aby sa dosiahol dobrý výsledok v odstránení pigmentov, ale zároveň, aby došlo k čo najmenšiemu opotrebeniu dentínu. Na základe tejto štúdie sa odvodili ďalšie metódy merania abrazivity. V štúdii prišli na to, že viac ako 90 % pigmentov z povrchu zubov, dokáže odstrániť zubná pasta s abráziou, ktorá produkovala pri 100 000 pohyboch zubnej kefky menšie opotrebovanie dentínu ako 1 mm³.
Předplaťte si StomaTeam ONLINE a získejte neomezený přístup ke kompletnímu obsahu StomaTeamu.
objednat předplatnéZoznam použitej literatúry
1. Miller WD. (1907) Experiments and observations on the wasting of tooth tissues variously designated as erosion, abrasion, chemical abrasion, denudation, etc. Dent Cosmos XLIX(1):1-23;XLIX(2):109-124; XLIX(3):225-47.
2. Manly R. (1941) The abrasion of cementum and dentin by modern dentifrices. J Dent Res. 20:583-95.
3. Kitchin PC, Robinson HBG. (1948) How abrasive need a dentifrice be? J Dent Res. 27:501-506.
4. Hefferren J. (1976) A laboratory method for assessment of dentifrice abrasivity. J Dent Res. 55:563-73.
5. Hefferren J. (2010) Critical points in the evolution of laboratory methods to measure the functionality of toothpastes. J Clin Dent. 21:S6-S10.
6. Saxton CA, Cowell CR. (1981) Clinical investigation of the effects of dentifrices on dentin wear at the cementoenamel junction. J Am Dent Assoc.102:38-43.
7. Volpe AR, Mooney R, Zumbrunnen C, Stahl D, Goldman HM. (1975) A long term clinical study evaluating the effect of two dentifrices on oral tissues. J Periodontol. 46:113-8.
8. González-Cabezas C. (2010) Determination of the abrasivity of dentifrices on human dentin using the radioactive (also known as relative) dentin abrasion (RDA) method. J Clin Dent. 21:S9.
9. Hancocks SJ. (2014) Stabilised stannous fluoride and dental erosion. Int Dent J. 64:1-50.
10. Dörfer CE. (2010) Abrasivity of dentifrices from a clinical perspective. J Clin Dent. 21:S4.
11. St John S, White DJ. (2015) History of the Development of Abrasivity Limits for Dentifrices. J Clin Dent. 6:50-54.
12. http://www.ada.org/en/member-center/oral-health-topics/toothpastes
13. International standard ISO11609, 2017
St 11. 12. 2024 | 9:00 – 17:00 hod.
24. 1. 2024 | Obecná stomatologie
Extrakcia zubov je najbežnejším chirurgickým zákrokom v zubnej ambulancii. Jednoduchú extrakciu...
16. 1. 2024 | Obecná stomatologie
Vážení čtenáři, je známo, že pro řadu vašich kolegů a možná i pro vás jsou fixativa kontroverzní téma a nevyhnutelně...
8. 2. 2024 | Obecná stomatologie
Redakční úvod obsahující vysvětlení, proč jsme se rozhodli tento obsáhlý materiál...