História skúmania abrazivity

Prvýkrát sa abrazivite v zubných pastách venoval William Miller v roku 1907. So svojím tímom sa začal zaujímať o vzťah abrazivity a vzniku klinovitých defektov na tvrdých zubných tkanivách u pacientov, ktorí mali veľmi dobrú hygienu dutiny ústnej. Do ich výskumu boli zaradení pacienti s gingiválnymi recesmi a klinovitými defektami. Výsledky tejto štúdie poukázali na to, že pri silnom tlaku a pri použití veľmi abrazívnych častíc v zubných pastách v tej dobe viedli ku vzniku klinovitých defektov krčkovej oblasti zubov.1 Tieto abrazívne častice v tej dobe mali približne 4× vyššiu hodnotu RDA ako je dnes povolená.¹⁰

V roku 1941 doktor Richard Manly, ktorý pracoval pre fi rmu The Procter and Gamble, výrazne zlepšil výskum v oblasti abrazivity. Vytvoril metódu, pri ktorej sa zub odfotil z profi lu pred čistením. Táto vzorka bola potom vystavená čisteniu v automate, ktorý predstavoval čistenie zubov. Po čistení bola znovu spravená snímka, ktorá sa porovnala s fotkou pred čistením. Na základe porovnania sa došlo k záveru, že opotrebenie zuba na základe fotiek je zhodné s klinickým opotrebením, ktoré bolo spozorované u pacientov. Okrem toho Manly prišiel aj k záveru, že čistenie zubov horizontálnou technikou spôsobuje väčšie poškodenie ako čistenie stieraním, zhora nadol. Táto štúdia bola prvá, ktorá poukázala aj na techniku čistenia zubov, nie len na abrazívne častice použité v zubnej paste, ako na dôvod abrázie zubov. V štúdii sa tiež zaoberal aj rozdielom v rýchlosti abrázie dentínu a skloviny, pričom prišiel na to, že dentín podlieha abrázii 10× rýchlejšie ako sklovina, čo viedlo vedcov k tomu, aby sa v nasledujúcom období venovali abrázii dentínu.²