Vplyv stresu na vylučovanie sliny

„Slinné žľazy vylúčia do úst okolo 0,5 až 1,5 litra sliny denne. Slina je zodpovedná za oplachovanie a zvlhčovanie všetkých plôch v ústach. Je to  hypotonický roztok s priemerným pH 6,7. Obsahuje organické a anorganické zložky. Ľudia majú tri veľké slinné žľazy. Glandula parotis (príušná žľaza), v ktorej sa nachádzajú plazmatické bunky, pochádzajúce z kostnej drene, produkujúce IgA. Ďalšie žľazy sú sublinguálne a Von Ebnerove. Slina slúži na vyplavovanie baktérií z úst. Má dve základné obranné funkcie a to proti vzniku zubného kazu a proti zápalu. Má veľkú pufrovaciu schopnosť, vďaka ktorej sa udržiava hodnota pH v ústach, čo je dôležité pri znižovaní demineralizácie zubov.“ [6]

Stres ovplyvňuje vznik xerostómie (zníženú produkciu sliny). Ide o takzvanú funkčnú xerostómiu, teda o poruchu funkcie slinných žliaz. Stres ovplyvňuje aj hormón kortizol a protilátky imunoglobulíny nachádzajúce sa v sline. [2, 3]

Vplyv stresu na vylučovanie kortizolu v ústnej dutine

Kortizol je hlavný glukokortikoid vylučovaný kôrou nadobličiek. Je vytvorený z cholesterolu, ktorý esterifikuje v bunkách mozgovej kôry. Podieľa sa na metabolizme sacharidov, tukov a bielkovín. Má mineralokortikoidný účinok, t.j. tvorí homeostázu vody a elektrolytov a môže byť prostredníkom alergických reakcií. Tento hormón sa vylučuje vo veľkých množstvách najmä v období stresu. Zvyšuje koncentráciu glukózy, aminokyselín a lipidov. Ovplyvňuje bdenie aj spánok. Vylučovanie kortizolu na fyziologickej úrovni je nastavené na určitý rytmus, ktorý sa môže kedykoľvek podľa stresovej situácie zmeniť tak, že sa začne vylučovať enormné množstvo kortizolu. [8]

Kortizol nepriamo ovplyvňuje imunitný systém. Napáda T-bunky tým, že preruší odpoveď interleukínu (IL)-2 na IL-1 a nie je tak možné vytvárať rastový faktor T-buniek. Negatívne vplýva aj na spätnú väzbu IL-1, a tým zamedzuje obrannú reakciu organizmu voči niektorým choroboplodným bunkám. Gram-pozitívne baktérie majú schopnosť primäť hypotalamus k zvýšenej produkcii kortizolu a tým potláčajú odpoveď IL-1. Čo sa týka žalúdočného vylučovania, má kortizol vplyv na sekréciu kyseliny a jeho zvýšením sa prekyslí žalúdok. Po prekyslení žalúdka dochádza k refluxu a teda sa vyskytne hrozba erózií zubov a gingivitídy. Jeho zvýšenie vplýva aj na odvodnenie organizmu, v ústnej dutine sa prejavujúce ako xerostómia. [6]

Vplyv stresu na Imunoglobulín A

Keď organizmus zaregistruje v ústnej dutine cudziu látku, nastane aktivácia B-lymfocytov (špecifickej imunitnej odpovede). B-lymfocyt sa po aktivácii mení na plazmatickú bunku, ktorá vytvára imunoglobulíny, čiže bielkovinové protilátky. V krvnom obehu sa nachádzajú prírodné imunoglobulíny. Pôsobia ako protilátky pre antigény. V plazmatických proteínoch tvoria časť gama-globulínov. V cievnom riečisku a v sulkulárnej tekutine sa nachádza vo vysokom počte IgG. V sliznici a sekrétoch sú globulíny zložené len z alfa reťazcov, a preto sú nazývané IgA. Imunoglobulín A v obehovom systéme je v monomérnej forme. Ak prestúpi do sliznice dochádza ku jeho dimerizácii a dochádza ku jeho špecifikácii ako je napríklad sekrečná forma IgA. Túto formu nachádzame v sline, tráviacom trakte, dýchacej sústave, v materskom mlieku, mozgovo miechovom moku a v iných častiach tela. Jeho funkcie sú: reakcia na adhezívne molekuly baktérií, opsonizuje na špecifické molekuly fagocytov. [11]

Dôsledkom stresu dochádza ku znižovaniu IgA v sline. Ak nie sú prítomné tieto protilátky v sline, alebo ak ich je nedostatočné množstvo, nedochádza ku opsonizácii antigénu a jeho následnému zneškodneniu. Vedie to ku infekcii, horšiemu priebehu ochorenia v ústnej dutine, zabraňuje to neutralizácii toxínov a zneškodneniu mikroorganizmov. Znižuje sa účinnosť obranných bariér. [6, 9]

Ochorenia v ústnej dutine v súvislosti so stresom

Funkčná xerostómia:
Do xerostómií následkom psychických impulzov zaraďujeme pocity sucha v ústach u ľudí, ktorí sa z nejakých príčin zľaknú. Tieto stavy sú badateľné u študentov počas skúškového obdobia alebo u ľudí, ktorí prekonajú iné stresové situácie. Tento stav je krátkodobý a upravuje sa spontánne, keď stres vymizne. Pri liečbe sa okrem odbúrania stresu zameriavame na zmiernenie suchosti v ústach ako aj jej následkov (kazu a zápalu). [2, 12]

Zubný kaz, Gingivitída, Kandidózy:
Kedže pri stresovej situácii dochádza ku zníženiu salivácie a teda aj ku poklesu pH v ústnej dutine, zvýši sa tvora mikrobiálneho plaku. Tento fakt zapríčiňuje zvyšovanie kyslého prostredia v ústach, čo je vhodné na premnoženie kariogénnych baktérií. Sú to Streptococus (mutans, sanguis, salivarius, mitis), lactobacily, aktinomycety, fusobacterie, Bacilus subtilis. Následne dochádza ku zvýšenej tvorbe plaku a demineralizácii skloviny, ktorá sa považuje za začínajúci zubný kaz. Pri zostávajúcom kyslom prostredí v ústach naďalej dochádza ku premnožovaniu kariogénnych baktérií. Hrubne zubný mikrobiálny povlak a dochádza ku prehlbovaniu zubného kazu. [5]

Pokiaľ tento stav pretrváva, nastáva aj zápal gingívy označujúci sa ako gingivitída podmienená plakom. Tento fakt je aj príčinou premnoženia kvasinkovej baktérie, ktoré túto tendenciu nadobúdajú v kyslom prostredí. [13]

Funkčné poruchy
Za funkčné poruchy v ústnej dutine považujeme zatínanie a škrípanie zubov, takzvaný bruxizmus. Vo väčšine prípadov je príčinou týchto porúch stres. Druhotnou príčinou býva napätie pri športovej aktivite. Postihujú 10 až 20 percent populácie. Môžu byť sprevádzané bolesťou hlavy, svalov sánky, krku aj bolesťami uší. Po dlhodobejšom trvaní vznikajú defekty na tvrdých zubných tkanivách aj na gingíve v podobe abrázií, recesov, klinovitých defektov. Môžu sa vyskytnúť defekty aj na kostnom tkanive dôsledkom tlakovej sily pri zatínaní a škrípaní. Nazývame ich fenestrácia – okienko v kosti a dehiscencia – ústup kosti. [5]

Prieskum v dentálno-hygienickej ambulancii: „Stres a jeho vplyv na gingivitídu u študentov“

V našej dentálno-hygienickej ambulancii som určila dni na dobrovoľný prieskum. Určila som dni v predskúškovom a v skúškovom období v zimnom semestri, po dobu dvoch mesiacov od 20. novembra do 20. januára. Študenti vypĺňali medzinárodne uznávané dotazníky SCL-90-R, ktoré určujú aktuálnu mieru stresu. Vyhodnocujú sa indexmi GSI aj PSDI. Na grafoch si môžete všimnúť enormné zvýšenie stresu počas skúškového obdobia. 

[obr. 1]

[obr. 2]

Na nasledujúcich grafoch som zaznamenala hodnoty KOD indexu a farbila som triplakom aj v predskúškovom období, aj počas skúškového obdobia. Je zrejmé, že počas skúškového obdobia mali študenti vyššiu krvácavosť ďasien aj nánosy plaku.

[obr. 3]

[obr. 4]

[obr. 5]

Záver

Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela. Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nie je presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Je známe, že stres a úzkosť negatívne vplývajú na stav ústnej dutiny a zvyšujú krvácavosť ďasien. V mojom prieskume bola zistená zvýšená krvácavosť ďasien u všetkých študentov. Tento fakt má za následok zvýšenie ohrozenia výskytu parodontitídy a zubného kazu. Rôzni autori vo svojich publikáciách varujú pred silnou koreláciou medzi stresom, posttraumatickým stresom a úrovňou kortizolu a IgA v slinách. Tvrdia, že sa môže objaviť zvýšenie bakteriálneho zubného plaku aj rizika parodontitídy. [4, 7]

Zubný kaz je multifaktoriálne ochorenie podporované kariéznou stravou, častosťou príjmu jedla, malhygienou a nedostatočnou fluoridáciou. Pokiaľ sa ku nedodržaniu týchto pravidiel pridruží aj stresový faktor, dochádza ku zmene počtu antioxidantov, IgA a lyzozýmu v sline, čo má za následok vznik ochorenia. Pri strese sa objavuje problém so xerostómiou, tá je ďalšou príčinou na zmenu hladín IgA a antioxidantov v sline. [7]

Podľa dotazníka SCL – 90 – R študenti dosiahli výsledky signalizujúce zvýšenú mieru oxidačného stresu. Podľa výskumov WHO dosiahli úroveň presahujúcu normál. Najhorší faktor vplývajúci na ochorenie zubov je vysoký príjem cukru. Keďže stres je najčastejším vyvolávačom chuti na sladké, môžeme ho považovať ako spolufaktor pri ochorení zubov. Nie je to však jediná príčina vzniku tohto ochorenia. Zistila som, že stres znižuje hladinu imunoglobulínu A a antioxidantov v sline, čo má za priamy následok zvýšene počtu kariogénnych baktérií v ústach. Táto skutočnosť potvrdzuje stres ako faktor vyvolávajúci kariogenézu. Stres je tiež zvyšujúcim faktorom kortizolu v sline. Spolu s vyššie uvedeným tým ovplyvňuje aj usádzanie plaku v ústnej dutine a následne vznik zápalu ďasien. Zápal pri pretrvávajúcom strese má tendenciu rýchlejšie postupovať do parodontálneho ochorenia. Je to vďaka nedostatočnému prísunu obranných baktérií potlačovaných práve týmto vyvolávačom. Okrem ovplyvnenia ústneho zdravia má stres podobný vplyv aj na civilizačné ochorenia.

V mojom prieskume som zistila, že sa respondentom počas skúškového obdobia zhoršila hodnota KOD indexu. Taktiež sa im počas tohto obdobia zvýšil počet všetkých zafarbených plôšok analyzovaných triplakom. Keďže študenti vykazovali vyššiu mieru oxidačného stresu počas skúškového obdobia, podľa predložených poznatkov je zrejmé, že sa im zhoršila gingivitída, teda prebiehajúci zápal, kvôli stresu.

Na dostatočnú prevenciu pred oxidačným stresom by bolo vhodné zabezpečiť povinnú preventívnu starostlivosť nielen o študentov, ale aj o celú populáciu. Včasnú diagnostiku problémov, následnú psychologickú liečbu, dopriať si viac voľného času na relaxáciu. Pre individuálnu starostlivosť by som odporúčala dostatok športovej aktivity, dostatok oddychových činností a bohatú stravu na antioxidanty a flavonoidy.